DIPLO

Sled predvolebných udalostí je taký rýchly, že človek ich nestíha ani sledovať nie
to ešte posudzovať, či analyzovať. Pod pojmom udalostí však nemám na mysli len
rôzne kauzy, ktoré sa objavujú ako huby po daždi. Početnosťou za nimi
nezaostávajú ani tvrdenia, stanoviská a prehlásenia vedúcich
predstaviteľov našich pravicových strán. Priznám sa, že medzi tie ktoré
sledujem so zvýšeným záujmom patrí problematika zloženia vlády, ktorá vznikne
po voľbách 10. marca, respektíve tvrdenia týchto pravicových politikov
o tom s kým sú ochotní novú vládu vytvoriť a s kým nie.
A tu mám veľký problém. Ten spočíva v tom, že na rozdiel od týchto
politikov za rozhodujúcu tému v týchto úvahách považujem tému
o budúcnosti eurozóny a o európskej problematike v širšom
zmysle. Oni ju však poväčšine prehliadajú, podceňujú, alebo dokonca čo
považujem za najhoršie zľahčujú. A ak o nej predsa len hovoria tak
neodborne a s nemalou dávkou pravicového populizmu. Je až neuveriteľné a
nepochopiteľné, že téma, na ktorej padla súčasná pravicová vláda a ktorá
bude rozhodujúca, či sa to niekomu páči alebo nie, aj pri kreovaní novej vlády
sa dostala na okraj ich pozornosti.

Podpredseda Európskej komisie M. Šefčovič pred niekoľkými dňami vyjadril prekvapenie
z množstva dezinformačných informácií, ktoré sa v predvolebnej
kampani na Slovensku objavujú na tému eurovalu. „Som prekvapený tým, ako sa
snaží táto téma prezentovať ako nejaká dobročinná nepotrebná pomoc jednej
krajine“, povedal. O eurovale sa podľa neho veľa diskutuje všade, len
málokde však tak groteskne ako u nás, doplnil. Od vstupu Slovenska do EÚ
v roku 2004 sme vždy viac dostali ako dali a podľa Šefčoviča sme
v pluse približne 3,6 mld eur. Aj toto treba mať podľa neho na mysli, keď
hovoríme o solidarite v EÚ. Znalcom iste nemusím vysvetlovať, že
tieto slová boli adresované predovšetkým takým euroodborníkom akými sú predseda
SaS R. Sulík a jemu podobní. Už počujem ich arogantné takzvané argumenty
a kritiky, ktoré spočívajú najmä v tom, že prehlasujú, že toto sú
tvrdenia socialistov z Bruselu, od ktorých sa ani nič iné nedá čakať. Pre
doplnenie vedomostí týchto pánov uvediem tlačovú informáciu zo stretnutia
Európskej ľudovej strany (EĽS), ktoré sa tradične konalo pred posledným
summitom EÚ v Bruseli. Ide o stretnutie hláv štátov a predsedov vlád
z európskych krajín, kde momentálne vládnu pravicové strany. Podľa
informácie sa stretnutia zúčastnila aj I. Radičová. Prítomní lídri sa na
stretnutí zaoberali najmä ekonomickou agendou, ktorá mala odznievať na
dvojdňovom summite EÚ.  Lídri EĽS potvrdili, že opatrenia, ktoré sa

Toľko tlačová informácia. Takže tak je to s tým socializmom a socialistami
z Bruselu. Tu však našťastie neplatí slovenské „Lebo Fico“.

Čo si teda má myslieť  súdny človek, keď Mikuláš
Dzurinda, ktorý je predsedom SDKÚ, čiže strany ktorá je členom EĽS, sa
s absolútnou samozrejmosťou vyjadruje o povolebnej možnosti
spoločného vládnutia tých istých pravicových strán, ktorých vláda sa len pred
niekoľkými mesiacmi zosypala práve kvôli tomu, že strana SaS, čiže jedna
z týchto strán odmietla podporiť euroval. Áno, na európskej téme padla
vláda už po 18 mesiacoch vládnutia. Pamätáte sa ako nás M. Dzurinda  spolu so

svojou straníckou dvojkou I.Miklošom až donedávna presviedčali o nulovom

koaličnom potenciále SaS  pre jej euroskeptické postoje? Môžu nám títo
páni vysvetliť v čom sa tak naraz SaS zmenila? Bohužial nemôžu, lebo SaS
sa nezmenila. A môže nám pán R. Sulík so svojou družinou vysvetliť, že
v čom sa tak naraz zmenil M. Dzurinda a I. Mikloš, že už by aj boli
ochotní si s nimi do jednej vlády sadnúť? Taktiež v ničom. Čo sa však
dramaticky zmenilo sú predvolebné preferencie pravicových strán, z ktorých
práve SDKÚ a SaS zaznamenali výrazný prepad. Tú však to naše „Lebo Fico“
platí jednoznačne. Obe strany tak len predviedli aké sú dôveryhodné, zásadové
a principiálne. Doslova myšlienkové salto mortale predviedol M. Dzurinda
v rozhovore, ktorý opublikoval 7.3.2012  nemenovaný denník.

Tam predseda SDKÚ prišiel s teóriou, že SaS môže byť súčasťou vlády,

ktorá by bola alternatívou vlády Smeru, lebo na permanentný
euroval nie je potrebná dohoda všetkých štátov, teda Slovensko vlastne ho
nemusí ani schváliť. Zároveň síce pripustil, „že politicky by sme si veľmi
poškodili, keby sme boli čiernou ovcou.“

Po prečítaní takýchto myšlienkových zvratov som sa začala v duchu nechápavo pýtať, či títo
politici už zabudli na to ako dlho sme túžili byť súčasťou demokratického,
slobodného  západného sveta a čo všetko sme museli urobiť a obetovať, aby nás tento svet prijal za svojho
člena? Pýtam sa aj, prečo teraz, keď sme v tomto svete prítomní najmä v podobe
nášho členstva v EÚ začíname proti nemu vystupovať, spochybňovať ho, kritizovať
a arogantne ironizovať jeho najvyšších predstaviteľov, urážať
a zosmiešňovať členov tohto spoločenstva a zároveň ohrozovať našu
dôveryhodnosť a podrývať našu spoľahlivosť? Myslím si, že ak sú niektorí
naši politici schopní zahrávať sa s európskou problematikou podľa toho koľko im
to môže zvýšiť alebo znížiť volebné preferencie nezaslúžia si vôbec aby ich
ľudia volili. Zahrávajú sa totiž aj s osudom voličov. A tu už vôbec
neplatí to naše „Lebo Fico“. Tu skôr platí „Lebo zdravý rozum sa oplatí“.