Staré vodácke pravidlo hovorí, že je potrebné sa zoznámiť s riekou, naučiť sa ju čítať a vedieť využiť silu jej
prúdu na svoj prospech.
Agenda Slovákov žijúcich v zahraničí, je jednou z mnohých aktivít odchádzajúcej vlády Ivety Radičovej,
za ktorú od našich krajanov priebežne dostáva mimoriadne nelichotivé hodnotenie. Predovšetkým rezortu,
vedeným Mikulášom Dzurindom, sa totiž za krátky čas podarilo nielen naštrbiť dôveru voči Bratislave, ale
rozkolísať aj tak krehké základy spolupráce medzi našimi krajanskými organizáciami v zahraničí.
Pritom predchádzajúca vláda Róberta Fica, počínajúc aktivitami jej podpredsedu Dušana Čaploviča, cez
rezort zahraničia, až po Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len ÚSŽZ) na čele s Vilmou Prívarovou,
naštartovala „bezproblémovú spoluprácu“, čo je citované hodnotenie zo stanoviska Svetového združenia
Slovákov v zahraničí (ďalej len SZSZ). Aj ja osobne, ako štátna tajomníčka MZV v rokoch 2006-2010, som
mala možnosť mnohokrát hovoriť so zástupcami našich krajanských organizácii a spolkov.
Nie, nebola to jednoduchá práca zladiť orchester pozostávajúci z hráčov, ktorí zastupovali resp. zastupujú
rôznorodé skupiny ľudí. Počínajúc vysťahovalcami ešte z prvej Československej republiky, Slovenského
štátu, po skončení 2.svetovej vojny, emigrantov po februári 1948, auguste 1968…, ale aj súčasných,
našťastie už len migrantov, predovšetkým mladých ľudí. Osobitnou skupinou našich krajanov sú napr.
dolnozemskí Slováci vo Vojvodine, v Maďarsku, na Zakarpatskej Ukrajine, v Českej republike, Poľsku,
so špecifikami príčin ich krajanského statusu. Všetci sme si však uvedomovali ich postavenie a
nezastupiteľnú úlohu pri zviditeľňovaní nášho Slovenska vo svete.
O to viac mrzí, že namiesto kontinuity práce s krajanmi sa slovenská verejnosť dozvedá o výraznom
zhoršení úrovne spolupráce so súčasným vedením ÚSŽZ a o pochybnostiach pri predražených
zákazkách, netransparentných obstarávaniach alebo objednávaní reklamy zo strany ÚSŽZ.
Vrcholom ľadovca, o ktorom pred niekoľkými týždňami informovala aj agentúra SITA, boli podivuhodné
podmienky zmluvy, uzatvorenej ÚSŽZ, na vytvorenie informačného portálu o živote krajanov..
Podobnou nehospodárnosťou zaváňa predražený web Slovenského centra vo Veľkej Británii, ale aj
nezvyčajne vysoký počet platených externistov.
Najviac však zástupcom našich krajanských organizácii prekáža postup vedenia ÚSŽZ, ktorým podľa
ich slov, zlikvidoval tradičné aktivity, o.i.vydávanie časopisov vo Švédsku alebo Francúzsku.
Nehovoriac napríklad o podujatí „Dni slovenského zahraničia“, ktoré mal minulý rok SZSZ
organizovať v Srbsku.
Proti situácii na ÚSZŽ začínajú pribúdať protestné hlasy aj z ďalších organizácii v USA, Poľsku, Českej
republike, Švédsku atď. Svoj protest v týchto dňoch vyjadrila aj Slovenská liga v Amerike, organizácia
s vyše storočnou tradíciou, ktorej predstavitelia podpisovali aj Pittsburskú a Clevelandskú dohodu.
Z ich stanoviska mi dovoľte vybrať: “Sme presvedčení, že musí byť vyvodená osobná zodpovednosť
za klientelistické kauzy, na ktoré upozorňujú aj médiá na Slovensku i v zahraničí, za nehospodárne
nakladanie so štátnymi prostriedkami, za rozoštvávanie spolkov a diskriminačný prístup k nim, ako aj ich
šikanovanie v rámci grantového systému, za likvidáciu viacerých krajanských časopisov, za nenaplnenie
výšky grantových financií, garantovaných platnou vládnou koncepciou, i za destabilizáciu úradu neúmernými
a nezdôvodnenými personálnymi výmenami.
Už v júli minulého roku vyjadril prezident Slovenskej ligy v Amerike Daniel F. Tanzone sklamanie nad tým, že
na Deň zahraničných Slovákov a Cyrilo-metodské oslavy v Bratislave a na Devíne nebola pozvaná
Slovenská liga v Amerike a ani iné členské spolky Svetového združenia Slovákov v zahraničí z USA..
„Neskôr sme sa dozvedeli, že podobne neboli prizvané ani významné spolky z iných krajín, ktoré vyjadrili
kritiku voči praktikám súčasného vedenia ÚSZŽ. Upozornili sme aj na ďalšie nešváry, k žiadnej snahe
o nápravu však nedošlo.“ Toľko citácia zo stanoviska Slovenskej ligy v Amerike.
Nemám dôvod pochybovať o korektnosti informácií, ktoré prichádzajú od našich krajanských spolkov
a organizácii a ktoré svedčia o neuveriteľnom ignorantstve nielen súčasného vedenia ÚSZŽ a
rezortu zahraničia, ale celej vlády Ivety Radičovej. Žiaľ, nikto z jej kabinetu nemá túto agendu v portfóliu
a ÚSZŽ vôbec neponúka Slovákom v zahraničí priateľskú ruku. Kde sú dobré, zlaté časy Dušana Čaploviča,
ktorého bolov zahraničí vidieť aj počuť?
Je to trestuhodné zanedbávanie spolupráce s takmer 1,5 miliónmi krajanov žijúcich po celom svete, ktorí
môžu a aj chcú nielen významne prispieť k lobbingu a budovaniu imidžu Slovenska, ale sú zároveň
najprirodzenejšími reprezentantmi našej kultúry, vedy a umenia.
Skúsme nadviazať na dobré zvyky z minulosti a ako dobrý vodák spoznávať a rozvíjať túto silu,
ktorá sa k nám hrdo hlási, aby nám pomáhala.
Jeho menovanie bol omyl, avšak jeho ...
Celá debata | RSS tejto debaty