Napriek mojej úprimnej snahe, nedokážem nepozastaviť sa nad vyhláseniami niektorých našich popredných

politikov, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce, klamlivé,  alebo účelové, nadovšetko však ak nie sú ničím

podložené. Veľmi dobre si uvedomujem že sme v predvolebnom období, pre ktoré sú také vyhlásenia
typické. Ale keďže sa takéto vyhlásenia dotýkajú aj mojej „parkety“- zahraničnej politiky,

rozhodla som sa s Vami o môj názor podeliť .

Myslím, že nemusím nikoho poučovať o tom, čo všetko „robí“ meno štátu v zahraničí, čo všetko

na to vplýva, že ide o komplex veľkých i menších faktov, skutočností, či udalostí z rôznych oblastí ľudskej činností.

Nie je to tak dávno, čo náš „neviditeľný“ minister zahraničných vecí v snahe pochváliť sa úspechmi
slovenskej zahraničnej politiky pod jeho vedením konštatoval, že sa podarilo upevniť postavenie Slovenska

a jeho meno vo svete. No a keďže toto konštatovanie nepodložil žiadnymi faktami tak som si sebakriticky

povedala, že som asi dačo prehliadla….

Rozhodla som sa prehrabať v našich médiách za posledných pár mesiacov v nádeji nájsť fakty,

ktoré by potvrdili ministrove slová. No čuduj sa svete, nič som nenašla. A aby som nebola
obviňovaná z náklonnosti jednej strane (Smer) a nadmernej kritiky druhej strany (dosluhujúca

pravicová vláda) rozhodla som sa, že uvediem len niekoľko faktov a citátov a ponechám na čitateľoch

nech si oni sami utvoria názor.

Najvýraznejším a zároveň najnegatívnejším tvorcom nášho mena vo svete bol a zostáva náš
vnútropolitický vývoj. Len si spomeňme napríklad na našu (ne)podporu eurovalu,
pôžičku Grécku, tragikomickú voľbu generálneho prokurátora, povalenie vlády
jednou z vládnych strán, neustále hádky medzi koaličnými stranami a
ich predstaviteľmi, ich vzájomné osočovanie, opakované hrozby pádu vlády, kauzu
okolo daňového úradu. Bola tu aj platina, či cukor….ale aj gorila a sasanka.

Mali sme aj odpočúvanie novinárov, ale aj arogantné vyhlásenia a útoky niektorých politikov

na adresu najvyšších európskych predstaviteľov a inštitúcií. A bola tu aj všade prítomná korupcia
a klientelizmus.  Naši spojenci tiež nie sú veľmi povzbudení, aby nám s dôverou odovzdávali citlivé informácie.

To všetko asi podľa nášho ministra zahraničných vecí vnímali v zahraničí pozitívne, to všetko prispievalo

k nášmu lepšiemu postaveniu vo svete, to všetko zlepšovalo naše renomé v očiach zahraničia.
Pozrime sa však aj troška podrobnejšie na niektoré skutočnosti, ktoré nám tak vo svete pomohli.

Napríklad taký projekt Singapur. Mala to byť pýcha ministra hospodárstva a pravicovej vlády.

Týmto projektom sa malo podstatným spôsobom vylepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku

a jeho atraktivita vo svete. Áno, to by bola dobrá, veľmi dobrá správa keby bola pravdivá. Aká
bola? Uvediem pár citátov z článku ministra financií Ivana Mikloša, ktorý uverejnili Hospodárske

noviny dňa 6.2. 2012. „Správa ministerstva hospodárstva, teda ministerstva, ktorého hlavnou

prioritou a pracovnou náplňou by malo byť zlepšovanie podnikateľského prostredia je smutným čítaním.

Vo všetkých najnovších relevantných svetových rebríčkoch sa naša pozícia zhoršila.
V rebríčku Svetovej banky Doing business sme spadli zo 43. na 48. miesto,
v Globálnom indexe konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra zo 60. na 69. miesto

a podľa Indexu ekonomickej slobody Heritage Foundation z 37. na 51. miesto.“

„ Aktuálne sa podnikateľské prostredie nezlepšuje ani podľa našich podnikateľov“.

„Ak k tomu pripočítame skutočnosť, že najmä vinou nezvládnutej regulácie cien dnes slovenské firmy platia

za elektrinu o 29 až 36 percent viac, ako je európsky priemer a od nového roka došlo k rastu cien elektriny

pre malé podniky až o 20 percent, tak môžeme konštatovať, že ministerstvo hospodárstva vo svojej
najdôležitejšej úlohe zlyhalo. Marketing je pekná vec, ale keď je produkt nanič, tak skôr či neskôr praskne.“

“Takže projekt Singapur? Zatiaľ very, very poor!“ Toľko prosím minister financií I. Mikloš!!!

Podobne „dobré meno“ nám robí aj naša rekordná nezamestnanosť a najmä obrovská nezamestnanosť

mladých ľudí, ktorá patrí medzi najvyššie v EÚ. O tom, že ide o veľmi vážnu vec svedčí aj fakt,

že si to EÚ nielen všimla, ale vyčlenila na jej riešenie obrovské finančné prostriedky.

Aj vy si myslíte, že nám to vylepšilo naše renomé? A čo tak čerpanie eurofondov? Aj tam sme zabodovali.

V ich čerpaní patríme k najhorším v EÚ. Sám náš minister zahraničných vecí v nedávnom online rozhovore

pre Topky konštatoval, že „áno, čerpanie eurofondov je naša obrovská slabina“.

Bohužiaľ neuviedol žiadnu silnú stránku.
Do tvorby pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí integrálne zapadla aj aktuálna kauza  nefunkčnosti

informačného systému na daňových úradoch.

Podpredseda SaS J. Kollár hneď po jej vypuknutí nie nadarmo vyhlásil, že to ohrozí meno Slovenska

v zahraničí …Podľa médií až 1800 zahraničných firiem čaká na vratky nadmerných odpočtov DPH.

Bezpochyby skvelá reklama pre Slovensko! A takto by som mohla pokračovať ešte dlho.

Priznám sa, že nakoniec som si aj želala nájsť niečo pozitívne nie len preto, že by to mňa osobne uspokojilo,

ale uvedomila som si, že tu vlastne ide o oveľa viac, ide predsa o nás všetkých, o Slovensko. A tak mi teda

nezostáva nič iné len dúfať, že si niektorý z našich politikov nepustí opäť jazyk na „špacír“ a my sa
nebudeme musieť znova nad tým pozastavovať. A hlavne nebolo by to v záujme Slovenska.

A o to nám všetkým ide v prvom rade.

Alebo sa mýlim ja, pán minister Dzurinda?