DIPLO

Akosi sme si zvykli, že zavádzanie, klamstvá, polopravdy, či účelové výmysly sú bežnou
súčasťou slovenskej politickej scény. Nič na tom nezmenili ani blížiace sa predčasné parlamentné voľby, respektíve predvolebná kampaň. Skôr naopak.

Človek by očakával, že politici a strany, ktoré spôsobili pád vlády a doviedli Slovenskú republiku a prevažnú časť jej občanov do ťažkej a zložitej hospodárskej, sociálnej, ale i politickej a spoločenskej situácie sa poučia a zmenia a že s určitou dávkou pokory a ospravedlnenia sa budú snažiť získať na svoju stranu dôveru občanov-voličov zmysluplnými predvolebnými programami, argumentmi, či vyhláseniami. Títo politici sa však naopak chovajú arogantne a agresívne. Prichádzajú s novými útokmi, obvineniami, škandalizovaniami a manipuláciami. Naviac, sú presvedčení, že ak sa budú vyhlasovať za tých najschopnejších, najspravodlivejších a najčistejších a že keď budú ponúkať zázračné recepty na vyriešenie všetkých problémov a neduhov našej spoločnosti, že si získajú priazeň občanov – voličov. Majú plné právo myslieť si to a nie je mojím cieľom ani mojou snahou im tieto ilúzie brať.
A  nie je to ani dôvod tejto mojej reakcie. Dôvodom a zároveň nebezpečenstvom je to, že niektorí z týchto politikov hlasnejšie, iní tichšie, niektorí otvorene iní tajomnejšie jedným dychom dodávajú, že realizáciu týchto ich fatamorgán môžu zabezpečiť len súčasné vládne pravicové strany. Tu je to nebezpečenstvo, na ktoré chcem ako tieňová ministerka zahraničných vecí Smeru upozorniť. Súčasná pravicová vláda povalila sama seba hlavne  preto, lebo nebola schopná dohodnúť sa na zahraničnej – európskej problematike, čiže na postoji k Európskej únii, eurozóne a záchrane eura. Žiada sa mi zdôrazniť, že pádom pravicovej vlády sa táto problematika vôbec nevyriešila. Naopak, zostáva ako veľmi horúca téma tak na európskom ako aj slovenskom rokovacom stole.
Vzhľadom na jej komplexnosť a zložitosť sa ňou budú musieť predovšetkým európski a teda i naši politici zaoberať ešte veľmi dlho. Preto Slovensko bude potrebovať pevnú proeurópsku vládu, ktorú asi veľmi ťažko budú môcť vytvoriť tie isté pravicové strany, tí istí pravicoví politici. Ale ako sa u nás zvykne vravieť: na Slovensku je všetko možné…

Ja osobne však neverím, že slovenský občan – volič má krátku pamäť a že zabudne na pravý dôvod predčasných parlamentných volieb. Neverím, že slovenský občan – volič dá možnosť tým istým politikom dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, tobôž  keď majú špinu nielen na rukách…Neverím ani tomu, že rôzne gorily, či politici, ktorí nie sú z cukru, či stranícke prefarbovania s podtónom nebezpečného fenoménu – rasizmu ovplyvnia slovenského voliča do takej miery, aby na túto skutočnosť 10. marca zabudol.

Naopak, verím, že slovenský občan – volič nepotrebuje návod na to koho a prečo má voliť.
Verím, že si vie sám uvedomiť , že čo najskoršie a najmenej bolestivé vyriešenie našich problémov je možné len v tesnej spolupráci v rámci EÚ a eurozóny. To však neznamená, že by Slovensko nemalo mať vlastné názory a vlastné požiadavky. Verím, že slovenský občan – volič si uvedomí, že v týchto voľbách nepôjde len o vyjadrenie podpory tej ktorej politickej strane, či politikom, ale o veľa viac. Pôjde aj o ohrozenie našej spoločnej meny, o hrozbu izolácie Slovenska v eurozóne a EÚ a to so všetkými priamymi aj nepriamymi negatívnymi dôsledkami pre Slovensko aj pre jeho obyvateľov.  Nakoniec verím, že slovenský občan – volič v nadchádzajúcich voľbách vráti Slovensku spoľahlivosť a dôveryhodnosť na európskej scéne, o ktorú ju súčasná pravicová vláda tak ľahkovážne a nezodpovedne pripravila. Toto je z môjho pohľadu hlavná výzva našich predčasných parlamentných volieb.