„Demokrace toť diskuse“ , hovorieval T.G.Masaryk.
Samozrejme, že mal v prvom rade na mysli diskusiu na parlamentnej pôde, či v
nižších zastupiteľských štruktúrach, resp. osobnú diskusiu s občanom na rôznych
zhromaždeniach . Je to pochopiteľné, nebola totiž doba elektronických médií, internetu,
sociálnych sietí… Odkaz však je jednoznačný – s občanom treba hovoriť,
diskutovať, vysvetľovať a to predovšetkým pri komplikovaných a nejednoznačných
výstupoch zo strany štátu.

Skonfrontujme si tieto slová so súčasnou slovenskou
politickou praxou, napríklad z pohľadu jednej z najkontroverznejších
spoločenských tém – eurovalu, ktorý už koniec-koncov svoje konzekvencie
priniesol. Položme si otázku, prečo nikto nedokázal odkomunikovať a vysvetliť
túto otázku priamo občanovi. Áno, boli sme svedkami mnohých televíznych a
rozhlasových besied, online diskusii, vystúpení, vyhlásení.. Väčšinou sa však
ich scenár opakoval so železnou pravidelnosťou, akoby cez kopírovací papier.
Odporcovia eurovalu prinášali nové a nové katastrofické vízie, strašili s
následkami, doslova maľovali čerta na stenu. Predstavitelia jeho zástancov zasa
dookola opakovali už stokrát povedané o „ťažkom a zlom riešení“, ktoré je však
najmenším zlom, atď. Ich argumentačná výbava nemala žiadnu pridanú hodnotu, neodzrkadľovala
posun v hodnotení situácie zo strany establišmentu EU a finančných kruhov.

Jednoducho, nič nové pod slnkom. Natíska sa však
otázka, čo bránila členom exekutívy, aby túto tému prišli odkomunikovať priamo
s občanom, predovšetkým s mladými ľuďmi. Čo bránilo zástupcom vlády cez
premiérku Radičovú, ministra financií Mikloša až po Mikuláša Dzurindu, aby
navštívili napr. vysokoškolákov a vysvetlili im našu pozíciu, naše dlhodobé
ciele a záujmy, ergo ich budúcnosť. Čo bránilo ďalším členom exekutívy i
mienkotvorným ľuďom prezentovať pro-eurovalovú stratégiu povedzme na sociálnych
tak, ako je to bežné na celom svete.( blogujúci politici s vlastnými webovými
stránkami interaktívneho charakteru, napr. Carl Bildt – bildt.blogspot.com.,
vlády Švédska, Izraela a dokonca Macedónska vytvárajú v rámci Facebooku
virtuálne skupiny, podporujúce konkrétne politicko-spoločenské hodnotové
aspekty). Prečo napríklad v rámci svojho verejnoprávneho poslania nepriniesla
RTVS vo svojom televíznym vysielaní analytický publicistický materiál
odborníkov (nie politikov!) o pozitívach a negatívach eurovalu, resp. prečo sa
napríklad pani premiérka neuchádzala o odprezentovanie tejto až fatálne
dôležitej témy v RTVS tak, ako jej to zákon umožňuje. Namiesto toho sa vládny
establišment prizeral ako odporcovia eurovalu vydávajú rôzne brožúrky, ktorými
oslovujú nielen odbornú a laickú verejnosť, ale v jazykových mutáciách dokonca
šíria tieto pozície v zahraničí. Nechcem sa však už hrabať v minulosti, skôr sa
chcem pozerať dopredu. V Európe, kde sme si (nielen vďaka týmto excesom)
poriadne naštrbili reputáciu, zrejme už v dohľadnej budúcnosti pôjde o komplexné
reštartovanie, najmä ekonomických pozícii. Podľa názoru expertov a politológov
môžeme byť jednou z krajín, s ktorou sa bude rátať pri akcelerácii
spoločenských a predovšetkým finančných procesov v budúcej Európy. Je však
nevyhnutné sa pripraviť na odkomunikovanie týchto skutočností s občanom a
verejnosťou, úprimne hovoriť o kladoch i záporoch takéhoto vývoja a akcentovať
že je to téma najmä mladých ľudí. A predovšetkým zobrať vietor z plachiet
stranám a hnutiam, ktoré budú chcieť v tomto predvolebnom období maximálne
vytĺcť z tejto citlivej témy politický kapitál.

K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala, okrem
iného, i populistická a arogantná kampaň „99%“, ktorá by mohla u nedostatočne
informovaného občana znieť omylom i lákavo. Žiaľ, len omylom.

Na záver dovoľte citát Abrahama Lincolna: „ Je pravdou,
že môžete niekedy oklamať celý národ, dokonca môžete niektorých ľudí oklamať
vždy. Ale nemôžete klamať vždy a všetkých.