Svet, postihnutý krízou potrebuje úspešné rokovanie G-20 v Cannes. Momentálne nie je vhodná doba pre úsmevy,veľké gestá a impotentné vyhlásenia.
Potrebujeme ambiciózne riešenia pre závažnú krízu, ktorej svetová ekonomika čelí.
Rast ekonomík v Európe i v USA stagnuje, nezamestnanosť rastie.
Voľný trhový mechanizmus zlyhal, čelíme dôsledkom zmeny klímy, obavám
z nedostatku energetických zdrojov, niektorých strategických surovín, potravín i vody.
Snáď každému je už dnes jasné, že pasívne čakať so založenými rukami, na to čo sa stane,
nepomôže. Ľudia právom očakávajú od svojich politických lídrov (namiesto ukážky gesta bezmocnosti) obsiahly plán na skľudnenie trhov, zníženie finančných nákladov a povzbudenie dôvery spotrebiteľov a podnikateľov.
Samotné úsporné opatrenia jednoducho nie sú tým jediným správnym kľúčom. A kde končí ich únosnosť pre občanov jednotlivých krajín? Ukazuje sa, že je potrebné ich kombinovať s podporou zvýšenej spotreby.
Členské krajiny G-20 predstavujú viac než 85% svetovej ekonomiky, takže určite
majú schopnosť realizovať riešenia pre ozdravenie ďalšieho vývoja.
Týmto chcem apelovať na potrebu jednoty, ktorá v histórii vyhrala už nejednu vojnu. Téma jednoty je tak samozrejmá, že každý školák by mohol napísať na tento námet dojemnú a presvedčivú esej. Preto tiež silne pochybujem, že my sami by sme sa mali od tejto jednoty
a solidarity odchýliť. V našich slovenských podmienkach tým myslím jednotu a solidaritu Európsku, od ktorej nás skúšali odviesť „malí chlapci, hrajúci sa s ohňom“.
Je len samozrejmé, že jednoduché ideologické riešenia „jedna veľkosť pre každého“ nebudú účinné, a každé riešenie by malo byť „ušité“ na podmienky každej krajiny. Mali by sme sa však úprimne analyzovať a zamyslieť sa nad užitočnosťou navrhovaných opatrení a ich dopadom na jednotlivé vrstvy obyvateľov, ako napríklad vyššia banková daň alebo aj
zbližovanie daňovej úrovne členských krajín EÚ.