O eurovale bolo toho narozprávané už veľa. Nie som si však istá, či tak, aby si bežný občan dokázal vytvoriť vlastný objektívny názor. A som presvedčená, že ak by sme zahájili celospoločenskú diskusiu v správnom čase, snáď sme nemuseli dnes byť čiernou ovcou Európy. Niektorí politici si ešte ani dnes neosvojili povinnosť vysvetľovať svoje kroky verejnosti.

Platí to zvlášť v zahraničnej politike, kde súčasný minister zahraničia je akosi
neviditeľný.

Dovoľte mi odcitovať z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej na obdobie rokov 2010-2014 , ktoré bolo hrdo nazvané OBČIANSKA ZODPOVEDNOSŤ A SPOLUPRÁCA.

V časti venovanej zahraničnej politike sa v ňom okrem iného uvádza, že vláda bude viesť aktívnu diskusiu o zahraničnej politike s občianskou spoločnosťou, interakcia s ňou bude založená na komunikácii, koordinácii a kooperácii. Zahraničná politika bude slúžiť občanom Slovenskej republiky a ochraňovať ich záujmy…, píše sa v programovom vyhlásení.

Skúsme si skonfrontovať tieto iste šľachetné ciele s realitou, napríklad pri komunikovaní témy
záchranného mechanizmu eurozóny, teda eurovalu voči verejnosti , čo je z
nemalej miery zahraničnopolitická agenda, zastrešená rezortom Mikuláša
Dzurindu. Skúste si spolu so mnou položiť otázku, kedy a ako niekto zo
zainteresovaných vysvetlil občanom tohto štátu ciele a zámery eurovalu, jeho
silné a slabé stránky, jeho kontext s celkovou finančnou situáciou v
eurozóne…Ak samozrejme neberieme do úvahy jednostrannú optiku a účelové polopravdy
pri prezentácii tejto témy zo strany niektorých politických celebrít a ich
straníckych pritakávačov. Aby však bolo jasné, nechcem v tejto chvíli
analyzovať euroval o ktorom si myslím, že ho napriek nedokonalosti treba so
škrípajúcimi zubami podporiť. Kladiem si však otázku, prečo okrem parlamentných
diskusii plných zbytočných emócii a balansovania na hrane demagógie, nikto
nevysvetlil občanovi o čo vlastne ide ? Prečo sa nikto neunúval na MZV, ale
samozrejme aj v iných rezortoch, hovoriť napríklad aj o tom, že:

–  Európa je založená na rozumných pravidlách a má pre svojich členov, vrátane

Slovenska, viac výhod ako nevýhod

–  pokračovať v nefunkčnom systéme a nalievať do neho ďalšie peniaze nie je riešením,         rovnako však nie je riešením nechať systém skolabovať

–   Európa má potenciál ako vybŕdnuť z dlhovej krízy, napríklad započítaním vzájomných   dlhov štátov a inštitúcii, čo by podľa expertov mohlo znížiť celkový európsky dlh až
o 65 percent

–   je priepastný rozdiel medzi systémom splácania dlhu štátu vzniknutým emitovaním
dlhopisov a povedzme dlhu súkromnej osoby, alebo firmy

–  treba rozlíšiť a oddeliť v prípade platby za garancie eurovalu, istinu od úrokov

–  náklady na pomoc Grécku sú preto oveľa nižšie ako by si myslel bežný občan.

Podobne by som mohla pokračovať ďalej, nie je však účelom
tohto blogu vstupovať do odbornej, finančnej stránky problému. Pýtam sa však,
kde sú všetky mimovládne organizácie také aktívne pri delení rôznych fondov,
dotácii a objednávok a to nielen z Ministerstva zahraničných vecí? Veď toto je
priestor vstúpiť do dialógu s občanom a pokúsiť sa objektívne mu vysvetliť
(pozor, prosím nezamieňať s presviedčaním) pozície a optiku problému. Toto by
mala byť spoločenská objednávka aj pre mimovládne organizácie.

Alebo to necháme na povestnú slovenskú ľudovú
tvorivosť, ktorú uvádzam v rámci odľahčenia na záver? Viete ako vznikol
slovenský dlh voči Grécku..? Nie je to vraj otázka dneška, ale vznikal roku
863, kedy k nám prišli zo Solúnu Konštantín a Metod. A až po po vyše 1100
rokoch si od nás Grécko účtuje cestovné, diéty aj poriadne úroky z omeškania…